História sa opakuje. Predsa len…Ale teraz toto už nie je fraška: ide o republiku a o to, aby sme neboli zatiahnutí do globálnych hier –hrozí „prevzatie“ republiky v mene boja proti „zlej vláde“…Ak sme dúfali, že „strecha“ Európskej Únie nás ochráni pred terorizmom, už si to po chronicky sa opakujúcich tragédiách v európskych hlavných mestách za posledných pár rokov nemyslíme. Ak sme si mysleli, že voľný pohyb osôb, kapitálu a tovaru je pre naše dobro, dnes už vieme, že „šengenské hranice“ nik neochraňoval, kým sa nespamätali Maďari a postupne ďalší v Európskej Únii…ak sme si mysleli, že vďaka európskej polícii a vďaka po zuby ozbrojeným profesionálnym vojakom armády NATO bude naša bezpečnosť ako najvyššia európska hodnota chránená „zvonka“ i „zvnútra“, dnes už vieme, že to je falošná nádej…oni chránia majetky bohatých a vlastníctvo globálnych korporácií, nie občanov krajín Európy.
A čo by sa stalo, ak by bol býval teroristický útok na Slovensku? Stala sa však „iba dvojnásobná vražda“ a pri všetkej úcte k a všetkému významu k obetiam, týždenne na Slovensku umiera z kriminálnych príčin dosť ľudí a „občania sa nemobilizovali“…prečo teda TERAZ? Akosi prirýchlo prišlo verejné odsúdenie bez prezumpcie neviny, že „za to môže minister, za to môže vláda“ a sám pán prezident sa pustil do boja – a kde bol doteraz? Nepripomína to zostrelenie lietadla holanských aerolínií nad bojovou zónou Donecka, keď lietadlo ešte ani nedopadlo na zem a vinník už bol jasný? Dnes sú ľudia vyškolení krimiseriálmi a vedia, že po spáchaní hrdelného zločinu nasleduje mnohomesačná mravenčia práca desiatok kriminalistov, lebo ani vrahovia len tak na odhalenie nečakajú…
A tak, čo to je, tie zhromaždené „občianstva“ a pochody po odhalení vraždy? Azda sa „občianstvo zobudilo“ práve 1.marca? Kde bolo, keď zabíjali iných, kde bolo, keď prišla o život babka pre pár eur v peňaženke, kde bolo, keď chlapík znásilnil a zabil ženu – aha, to bolo sotva pred 20 dňami?
Náš bulvár už zabudol čo písal? Dnes hanobí vládu a vraj „rozhorčení Slováci“ nechcú viac vládu? Ktorí konkrétne? „Naši?“ – či vaši Slováci….
Lebo toto boli “naši?“ To sme už tak rozdelení v tej slovenskej spoločnosti, na „našich“ a na „nepriateľov“?
Počul som za 48 hodín už niekoľko ráz aj iný hlas verejnosti: Republiku si rozvracať nedáme!
Pozor, nie každý miluje súčasnú vládu, ale najmä starší vedia, ako sa rozbíjala republika pred „Mníchovom“ a vždy, keď sa zahraničné výzvedné centrály rozhodli konať.
Nie, Slovenskú republiku si rozvracať nedáme…. Ani vlastným prezidentom!