August ´2018?

22. augusta 2018, asimo, Nezaradené

Nepíšte už toľko tých slohových literárnych úloh o „Auguste68“ ani o „Pražskej jari68“. Obzrite sa prosím okolo seba…a plačte…Prečo nevidíme v realite tú tragédiu, ktorá sa rozvinula v skutočnosti okolo nás v tomto storočí? Prečo radšej neotvoríme oči v Auguste 2018?

Ani nieto pevného bodu, kde začať…keď sa poobzeráte zôkol-vôkol seba…

Máme republiku, ale je to tá republika, ktorú deklarovali iniciátori a ľud k 1.septembru roka 1992?Sme skutočne samostatní a nezávislí v štátnom konaní a sme teda suverénni?

Oplakávajú tu paradoxne pravičiari a antikomunisti vpád tankov a okupáciu ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY? Pripomínajú si vyhlásenia Komunistickej strany Československa a ich vedúcich predstaviteľov…ale veď nebol to ten čin a akt, ktorý by mali práve antikomunisti a pravičiari vítať OSLAVAMI ako zásadné a fatálne narušenie cesty ku komunizmu?

Dokáže naša ekonomika, vraj oveľa viac rozvinutá,  dnes v roku 2018 odolať až takým narušeniam prevádzky, až takej kríze, v akej sa ocitlo národné hospodárstvo socialistického Československa, keď sa v priebehu málo hodín päť armád spolu s tankami a kolónami vozidiel na cestách, spolu s okamžite obsadenými letiskami po celej republike, prerušenými zásobovacími dopravnými cestami, prerušenými spojmi a masmédiami, spolu s na čas obmedzenou železničnou prepravou, muselo národné hospodárstvo čeliť nebezpečiu kolapsu? Nie, vtedy sme odolali, ľudia ráno išli pracovať a zásobovanie sa hrdinsky a spomedzi autokolón s cudzími vojakmi rozbehlo. V Bratislave „Dubčekovské“rožky, všade potraviny, nenastala inflácia, nezrútila sa mena…a vraj zásobovanie za socializmu fuj a fuj…

A ako by to bolo dnes? Kolóny a zácpy na cestách – a nik nebráni doprave, meškania vlakov a obmedzené spoje a nik nebráni železničiarom, cestujúci na letiskách spiaci v halách – ale predsa letiská neobsadzujú žiadne cudzie vojská…nehovoriac o viaznúcej kvalite potravín a najmä v lete o potravinovej nebezpečnosti…a háklivosti ekonomiky na výkyvy ceny ropy či obilia…

A ako by to bolo dnes? Aké rozdávanie z korby áut, ak tu máme zahraničné fabriky a zahraničné predajné siete? Nestavili by ste sa, že všetky tie bily,kauflandy, teská a lidle by boli zatvorené? Akáže výroba „napriek okupácii“? Veď my tú výrobu už dnes máme okupovanú cudzími, pretože máločo vlastníme,sme kolóniou – a ani nás vojensky obsadiť nemuseli…

Priatelia, sme v p…, ale my oslavujeme 50-te výročie…sme normálni?