Že opäť ako v 20.storočí žijeme v poriadne studenej ideologickej vojne, si uvedomujeme na takýchto udalostiach, ako je piate výročie zostrelenia civilného lietadla s 298 cestujúcimi na palube nad Donbasom na Ukrajine.
Je mi jedno, ako o tom píše európska „demokratická“ tlač a všetky aj naše médiá hlavného prúdu. Je mi jedno, ako o tom píšu ruské médiá. Pravdu sa nikdy nedozvieme. Ako vždy v ideologicky rozčesnutom svete.
Ale typické je, pre západnú kultúru, že mená „vraj zločincov“ už vieme a znejú jasne rusky ( čo na Ukrajine nikdy nebol problém). Čo nevieme, to je dlhý menoslov obetí – čo ak by si dali médiá námahu a čítali či uverejnili fotografie tých 298 obetí? (Viete, ak sa dokáže nahlas po 70 rokoch čítať zoznam obetí holocaustu, dôstojné by to bolo i po 5 rokoch pripomínať, ako sa tie ľudské obete volali a aký mali život, osud, kým nastúpili do lietadla…)
Nás predsa nezaujímajú zločinci a ich činy. Nás by mali zaujímať životy obetí, ich osudy, mená, ako vyzerali…kde je tu kresťanská hodnota? Aký ANTIKRIST to tu riadi, že zločinci sú slávni, ich fotografie a mená vieme, ale o obetiach nevieme nič?
Kontrolná otázka: Viete vymenovať aspoň mená posádky lietadla a päť pasažierov?
Nie?!
A je to podľa Vás v poriadku? (Hovorilo sa, že telá obetí boli neživé už počas letu, ale to sú predsa len konšpirácie)
Presvedčiť nás o tom môžu aspoň mená a fotografie obetí letu MH17…
P.S.
A kto stál za odklonením letu nad bojovú zónu?
Kto stojí za rozhodnutím nechať letové relácie nedotknuté, ba dokonca kto stojí nad nápadom toto vykonať? Tí štyria dnes „slávni“, ktorých oddnes pozná každý občan Európy, boli len pešiaci…
prosím, myslime…aby sme nemali cintoríny posiate bezmennými obeťami a médiá čoraz plnšie zločineckými celebritami…