Asimo sa pýta

Nikto už nechcel za prezidenta KISKU. Dalo by sa riešiť odpočítavaním na Manderláku v Bratislave, kedy bude nula dní jeho pôsobenia. Dal latku na prezidentskú funkciu tak nízko, že bola obava, že kandidátov budú na stovky. Zostalo ich iba trinásť…

V kultúre a podmienkach slovenskej spoločnosti sú zaužívané pre voľby viac „kortešačky“ podľa majstrov pera ako prepracované mediálne kampane zo Západu. A tak mnohí kandidáti „kortešovali“, chodili od mesta k mestu, stratávali sa už rok pred voľbami s voličmi, veľa sa napočúvali, možno i veľa nasľubovali… Aj ten najvážnejší konkurent oficiálnych miest tak urobil, vzdal sa na chvíľu svojho povolania, darovali mu na prenájom autobus „Harabiňák“ a cestoval od obce do obce…

Nik nerátal s tým, že vládna a prezidentská moc je už tak v rukách západných volebných technológií…videl som nedávno odkaz na americký film Spinning Boris, v češtine Akce Jelcin, kde upadajúci záujem voličstva Ruska o B.Jeľcina zachraňovali najatí americkí experti na politický marketing a zo 6% ho „vytiahli“ v deň volieb na 35% pri váčšinovom nezáujme obyvateľstva…Jelcin v roku 1996 vyhral a bol to nerovný boj „domácich“ kandidátov so stretom „po zuby ozbrojených“ technológov moci, obklopených médiami, počítami, mobilmi – a vo filme i skutočnými kalašnikovmi…

U nás – ale niééééé….nié….naše voľby sú demokratické a slušné, žiadne nasadenie „ťažkých zbraní“ oproti konským husárom sa nekonalo, kdežéééé….

To len vybrali pomerne ušlo vyzerajúcu blondýnu s povesťou bojovníčky za občianske práva, dali jej na-oko konkurenta s radov liberálne pravice, ktorého naoko prevalcovala „v liberálnych primárkach“ až tak, že na základe – len na základe –predbežných prieskumov sám odstúpil a nevadilo mu, že tie státisíce Eur minutých už na bilboardy a reklamu len tak „vyhodil von oknom“…

…a dráma pokračovala – sociálnedemokratická vraj verejnosť, ktorá sa dožadovala v minulom období Fica za prezidenta, sa nedočkala…najprv nasadili Lajčáka, ale kedže sa sprofanoval zmluvami ktoré národ nechce, siahli straníci v Smere SD po profesionálnom diplomatovi viac známom svetu (bol Eurokomisár pre energetiku) ako známom doma a od februára mu zabezpečili pompéznu kampaň na prezidenta…

Tie marketingové víťazné technológie sú v niečom podobné bojovým tančekom papuánskych bojovníkov, ktorí nikdy na nepriateľa neútočia, iba ho vystrašia a zničia „tančekmi“, výkrikmi typu „pozri akí sme mohutní, pozri akí sme strašní, na nás nemáš, sú nás státisíce“ …a pulia pritom oči a vyplazujú v škreku jazyk …a tak voľby Západu vyhrávajú dobré a husto robené „voličské prieskumy“ kde sa zistí, že toho a toho kandidáta chcú voliť na 50% či viac a toho a toho za sotva 0,5% a „mesidž“ tých široko medializovaných kampaní je jasne zameraný na ovplyvnenie voličov, nie konkurentov –

mesidž voličom totiž znie: ak už chcete voliť, voľte JU, lebo má 42% a „oni“ dokopy nebudú mať asi 20%….

a II.mesidž znie: Ani nejdite voliť, my máme už svojich voličov podchytených, tak načo vám sa starať….

a že 48 hodín pred voľbami je zákaz publikovať či propagovať kandidátov? Výsmech…práve tu v tomto čase sa ľudia vôbec po doznení svojich problémov idú obzrieť, že čo to vlastne je, tie voľby – a koho voliť – v sobotu 16. marca ráno ešte vyše dva a pol miliona potenciálnych slovenských voličov ani nevedelo, či „budú mať čas ísť odvoliť“ …a tak to aj dopadlo.

Myslím že demokracia nám znovu raz podala na tácke pochúťku Made in Západ: vo volebnom pohári naservírovala veľký jahodový šľahačkový koktejl plný blenu…kto iný ako Kuciak by dnes zistil, či toho blenu bolo schválne napľutého, alebo je to len receptúra Zapadu?…